Prášková lakovňa



Úprava povrchu práškovým lakovaním je jedným z hlavných zameraní a jedna zo sekcií spoločnosti spoločnosti Qkomaxit s.r.o. Prvoradým cieľom spoločnosti je v maximálnej miere spĺňať požiadavky zákazníkov, najmä rýchlosťou dodávky požadovaných výrobkov, kvalitou povrchu, ktorú zvyšuje i chemická a mechanická predúprava kovových materiálov, ale i technickou podporou. Vysoká pružnosť, flexibilita a rýchlosť výroby umožňuje promptne reagovať na každú požiadavku odberateľa.

Maximálne rozmery lakovaných dielov sú: 3,6 x 1,6 x 1,4 (D x V x S [m])
Maximálna hmotnosť lakovaných dielov je: 500 kg

Pieskovanie

Pieskovanie (tryskanie) - úprava povrchu pieskovaním patrí k veľmi rozšírenej úprave povrchov pred jeho finálnou úpravou. Pieskovanie mechanicky odstraňuje z povrchov rôznych materiálov okuje, korózne produkty a iné nečistoty, čím zároveň vytvorí vhodný povrch pre ukotvenie náterových hmôt, práškových plastov, ako aj pre žiarovo nastriekané kovy (zinok, hliník, zinacor 850, meď, bronz, mosadz, železo, nerez). Je vhodné nielen pre tryskanie oceľových konštrukcií, ale i iných materiálov ako je napr. betón, obkladové dosky, drevo, nerez, hliník, kameň atď. Súčasti na pieskovanie musia byť suché, zbavené nečistôt a hrubej mastnoty. Otryskávanie má rozhodujúci vplyv na priľnavosť ochrannej vrstvy a tým aj nepriamo na jej životnosť. Pod pneumatickým (tlakovzdušným) otryskávaním rozumieme opracovanie povrchu prúdom otryskávacieho (pracovného média), ktorému dodáva pohybovú energiu spravidla stlačený vzduch. Pri tryskaní prichádza zároveň k niekoľkým sprievodným javom, ktoré zásadne priaznivo vplývajú na kvalitu povrchových úprav:

- mechanické odstránenie vrchnej vrstvy materiálu, ktorá je znečistená, napadnutá koróziou a nie je konzistentná – tzn. jej chemické zloženie nie je celkom typické pre daný materiál. Dôvodom je prítomnosť neústrojných kysličníkov, ktoré vznikajú v procese výroby (valcovanie, lisovanie, zváranie atď. ) a tieto spôsobujú, že je materiál na povrchu menej konzistentný

- zdrsnenie povrchu – je vytvorený tzv. kotviaci profil – pri sledovaní pod mikroskopom má charakter na seba naväzujúcich ostrých vrcholkov. Takto vzniká veľké množstvo šmykových plôch, ktoré zabraňujú olupovaniu povrchových úprav odmastenie povrchu – pri tryskaní prichádza k zahrievaniu povrchu a teda aj k ľahšiemu odstraňovaniu mastnoty, ktorú absorbuje abrazívny materiál a pri náraze vzniknuté prachové častice.

Chemická predúprava

Výsledná kvalita vytvrdeného náteru je vysoko závislá od chemickej predúpravy povrchu materiálu, pred samotným nanesením farby. Príprava povrchu materiálu sa vykonáva pri iných podmienkach pre železo a iných pre hliník. Pre železo sa používa fosfátovanie a pre hliník sa používa nová technológia titánovanie. Obe sa aplikujú ponorom do odmasťovacieho roztoku, následnými oplachmi v demineralizovanej vode a ďalším ponorom do pasivačného roztoku, pričom každý ponor má svoj stanovený technologický čas a teplotu roztoku. Sú to procesy pomerne zložité na kontrolu kvality každého roztoku, pretože musia byť denne monitorované.
Fosfátovanie je vytváranie medzivrstvy (2-5um), ktorá zvyšuje parametre nasledujúcej operácie, teda zlepšuje priľnavosti nanášaného prášku a zvyšuje odolnosť voči korózii. Hovoríme o fosfáte železa, ktorý môže byť aplikovaný na povrch železa, ocele, hliníka i povrch pozinkovaný.

Práškové Lakovanie

Práškové farbenie kovov je špičková technológia, ktorá je takmer nevyhnutou súčasťou najmä v strojárskom priemysle. Ide o technológiu, pri ktorej sa práškové náterové hmoty nanášajú striekaním v elektrostatickom poli. Spoločnou vlastnosťou všetkých procesov tohto druhu je, že častice prášku sa elektricky nabíjajú, kým lakovaný predmet je uzemnený. Častice prášku sa nabíjajú dvomi spôsobmi:

- elektrostatickým nabíjaním (koronovým nabíjaním, „STATIKA“), prechodom prášku vysokonapäťovým elektrostatickým poľom

- tribostatickým nabíjaním (frikčným, „TRIBO“), kde elektrostatický náboj na časticiach prášku vzniká ich trením o izolant.

Výsledná elektrostatická príťažlivá sila stačí k vytvoreniu dostatočnej vrstvy prášku na predmete, udrží suchý prášok na mieste, kým sa neroztaví a neprilnie k povrchu v špeciálnej vytvrdzovacej peci pri teplote 170 - 200°C a pri požadovanom čase 10 - 25 min.

Výsledná kvalita vytvrdeného náteru je vysoko závislá od chemickej predúpravy povrchu materiálu, pred samotným nanesením farby. Príprava povrchu materiálu sa vykonáva pri iných podmienkach pre železo a iných pre hliník. Pre železo sa používa fosfátovanie a pre hliník sa používa nová technológia titánovanie. Obe sa aplikujú ponorom do odmasťovacieho roztoku, následnými oplachmi v demineralizovanej vode a ďalším ponorom do pasivačného roztoku, pričom každý ponor má svoj stanovený technologický čas a teplotu roztoku. Sú to procesy pomerne zložité na kontrolu kvality každého roztoku, pretože musia byť denne monitorované. Po takejto predúprave a následnej povrchovej úprave má výrobok vynikajúcu chemickú a koróznu odolnosť, odolnosť voči nárazu, oteruvzdornosť, pružnosť a je vhodný aj pre styk s pitnou vodou, deťmi, potravinami, a pod.

 | 
 | 
 |